Zahrajte si relaxačné 3D puzzle online priamo v prehliadači. Bez sťahovania — stačí si vybrať obrázok a začať skladať.
Načítava sa...
Alan Shepard letel do vesmíru na palube Freedom 7
Krátky let trval len asi štvrťhodinu, no preveril celý reťazec od štartu po záchranu na mori. Práve v tom spočíval jeho význam.
Alan Shepard a kapsula Freedom 7 po suborbitálnom lete z Cape Canaveral v roku 1961
Dňa 5. mája 1961 odštartovala z mysu Cape Canaveral na Floride raketa Mercury-Redstone 3 s astronautom Alanom Shepardom na palube. Jeho kabína niesla meno Freedom 7 a let trval približne 15 minút od štartu po pristátie na hladine Atlantického oceánu. Nešlo o oblet Zeme, ale o suborbitálnu misiu: krátky let po balistickej dráhe, ktorý mal overiť, či dokáže Spojené štáty bezpečne vyslať človeka do vesmíru a dostať ho späť.
V roku 1961 bol tento cieľ súčasťou širšieho úsilia programu Mercury, prvého amerického programu pilotovaných kozmických letov. Predchádzali mu skúšky rakiet, kapsúl, záchranných systémov aj spôsobov sledovania letu. Každý krok bol dôležitý, pretože pri takomto štarte nestačilo len dosiahnuť výšku. Bolo potrebné zosúladiť nosnú raketu, kabínu, spojenie so Zemou, orientáciu plavidla počas letu, návrat do hustejších vrstiev atmosféry, otvorenie padákov aj rýchlu záchrannú operáciu na mori.
Na misiu sa zároveň pozeralo v kontexte ranej vesmírnej súťaže studenej vojny. Len niekoľko týždňov pred Shepardovým letom, v apríli 1961, absolvoval Jurij Gagarin prvý let človeka na obežnej dráhe Zeme. Americká misia preto nepredstavovala prvenstvo v ľudskom lete do kozmu ako takom, ale prvý pilotovaný vesmírny let uskutočnený Spojenými štátmi. Práve táto presná formulácia je dôležitá: Freedom 7 nebola orbitálna misia, no napriek tomu znamenala významný technický aj inštitucionálny krok.
Štart prebehol z Launch Complex 5 na Cape Canaveral. Za projektom stáli tímy NASA, do vývoja nosiča Redstone boli zapojení aj odborníci okolo Wernhera von Brauna a celkové vedenie pilotovaného programu niesli manažéri ako Robert Gilruth. Z pohľadu verejnosti bol však stredobodom pozornosti Alan Shepard, ktorý sedel sám v úzkej kabíne a musel sa spoľahnúť na techniku aj na výcvik. V tejto fáze dejín kozmických letov išlo o veľmi skoré, ešte len čiastočne overené systémy, pri ktorých zostával priestor na zlyhanie v mnohých bodoch.
Po vzlete raketa vyniesla kapsulu na suborbitálnu dráhu nad Zemou. Freedom 7 vystúpila do výšky približne 187 kilometrov. Hoci dnešnému čitateľovi sa môže 15-minútový let zdať krátky, vtedajšia misia mala jasný účel. Nebolo nutné obletieť planétu, aby sa preverilo, ako sa človek správa v stave beztiaže, ako fungujú prístroje v pilotovanej kabíne a či astronaut dokáže sledovať priebeh letu a vykonávať základné úkony. Podstatné bolo aj to, že Shepard nebol len pasažierom. Kabína mu umožňovala určité riadenie a sledovanie systémov, čo bolo dôležité pre budúce pilotované misie.
Suborbitálny profil letu tiež ukazoval možnosti a limity vtedajšej techniky. Raketa Redstone bola vhodná na krátky výstup a návrat, nie na dosiahnutie obežnej dráhy. Práve preto mala misia charakter prechodného kroku medzi bezpilotnými skúškami a neskoršími orbitálnymi letmi. Ak by zlyhal štart, orientácia kabíny, tepelná ochrana pri návrate, padákový systém alebo samotná záchrana po dopade do mora, celá snaha by sa skončila neúspechom.
Po dosiahnutí najvyššieho bodu letu začala Freedom 7 klesať späť k Zemi. Kabína vstúpila do hustejších vrstiev atmosféry, potom sa otvorili padáky a Shepard pristál na hladine Atlantického oceánu. Tým sa však misia ešte úplne nekončila. Rovnako dôležitou súčasťou systému boli záchranné jednotky, ktoré museli astronauta aj kapsulu rýchlo nájsť a vyzdvihnúť. NASA po pristátí zabezpečila vyzdvihnutie Sheparda aj kabíny Freedom 7, čím sa uzavrel celý reťazec operácií od štartu až po návrat.
Úspech letu mal bezprostredný praktický aj politický význam. Pre NASA znamenal potvrdenie, že program Mercury môže pokračovať k náročnejším misiám. Pre americké vedenie to bol dôležitý dôkaz, že krajina je schopná uskutočniť pilotovaný vesmírny let vlastnými prostriedkami. No ak sa na udalosť pozrieme bez preháňania, najdôležitejšie nebolo samotné symbolické gesto, ale overenie mnohých navzájom závislých systémov v reálnej prevádzke.
Nasledujúci vývoj ukázal, že Freedom 7 bola iba začiatkom. O necelý rok neskôr absolvoval John Glenn orbitálnu misiu, ktorá posunula americký program na ďalšiu úroveň. Medzitým sa však museli ďalej zdokonaľovať rakety, kabíny, sledovacie siete, výcvik astronautov aj postupy riadenia letu. Shepardov krátky let sa tak stal skôr počiatočným overením celej architektúry pilotovaného letu než izolovaným triumfom jednej štvrťhodiny.
Misia Freedom 7 zostáva dôležitá preto, že ukázala, ako veľmi závisí pilotovaný kozmický let od koordinácie mnohých častí jedného systému. Nestačí postaviť raketu a kapsulu. Potrebné sú spoľahlivé postupy štartu, sledovania, komunikácie, návratu a záchrany. Už pri tejto ranej misii bolo zrejmé, že úspech človeka vo vesmíre stojí na práci rozsiahlych technických a organizačných tímov.
Let sa zároveň stal súčasťou inštitucionálnej cesty od programu Mercury k neskorším americkým orbitálnym a mesačným programom. Každá ďalšia etapa vychádzala zo skúseností, ktoré bolo treba najprv získať na jednoduchších, kratších a starostlivo sledovaných letoch. Freedom 7 preto patrí medzi udalosti, na ktorých možno sledovať, ako sa z prvých pokusov postupne vytvoril stabilnejší systém pilotovaných misií.
Pripomína tiež, že dejiny kozmických letov netvoria len veľké prvenstvá, ale aj technické štandardy. Skoré lety, ako bol tento, pomáhali formovať predstavy o tom, čo znamená pripraviť raketu a kozmickú loď na bezpečný let s človekom na palube. Aj preto zostáva 5. máj 1961 pevným bodom v príbehu, ako sa pilotované lety z odvážnych experimentov menili na opakovateľné a organizované operácie.
Let Mercury-Redstone 3, známy ako Freedom 7, sa uskutočnil 5. 5. 1961. Na palube bol astronaut NASA Alan Shepard.
Misia odštartovala z Launch Complex 5 v Cape Canaveral na Floride. Išlo o štart programu Mercury-Redstone 3.
Let trval približne 15 minút od štartu po pristátie do mora. Bol to suborbitálny ľudský vesmírny let.
Kapsula dosiahla asi 116 štatutárnych míľ, teda približne 187 kilometrov. Potom sa začala vracať k Zemi nad Atlantickým oceánom.
Po pristátí do Atlantického oceánu kapsulu aj Sheparda vyzdvihli záchranné jednotky NASA. Misia tak skončila úspešným návratom posádky aj plavidla.
Neposkladal si len prvého Američana vo vesmíre, ale aj moment, keď sa overovalo, či dokáže celý reťazec pilotovaného letu fungovať ako jeden systém.
Let Freedom 7 sa často pamätá ako prvý americký pilotovaný let do vesmíru, no jeho význam bol aj prevádzkový. Počas približne pätnástich minút sa neoveroval len štart, ale aj výcvik pilota, riadenie kapsuly, sledovanie letu, návrat do atmosféry a záchrana po pristátí. Práve takáto koordinácia ukázala, že pilotovaný kozmický let nezávisí od jedného stroja, ale od série navzájom prepojených postupov. Tento prístup potom formoval cestu od programu Mercury k neskorším orbitálnym a lunárnym misiám.
Misia Mercury-Redstone 3 trvala od štartu po pristátie na hladine Atlantiku približne 15 minút.