Zahrajte si relaxačné 3D puzzle online priamo v prehliadači. Bez sťahovania — stačí si vybrať obrázok a začať skladať.
Načítava sa...
Nemecká kapitulácia potvrdená podpisom v Berlíne
Jedna kapitulácia, dve pripomínané dátumy. Berlínsky podpis z mája 1945 ukazuje, ako o pamäti rozhodujú aj hodiny, miesta a postupy.
Berlín-Karlshorst, 9. máj 1945: záverečný akt bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka.
V noci z 8. na 9. mája 1945 bola v berlínskej štvrti Karlshorst podpísaná záverečná listina bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka pred predstaviteľmi Sovietskeho zväzu, Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Francúzska. Tento akt neprišiel na začiatku konca vojny v Európe, ale na jej úplnom administratívnom a vojenskom uzavretí: po bojoch, ktoré zničili veľkú časť kontinentu, mali spojenci v rukách dokument, ktorý formálne potvrdzoval zastavenie nemeckého ozbrojeného odporu.
Samotnému podpisu v Berlíne predchádzala iná kapitulácia. Dňa 7. mája 1945 v Remeši vo Francúzsku podpísal Alfred Jodl nemeckú listinu o kapitulácii v hlavnom stane Spojeneckých expedičných síl. Tento dokument bol vojensky zásadný, no sovietske vedenie trvalo na tom, aby sa uskutočnil ešte jeden, slávnostnejší a politicky neprehliadnuteľný obrad priamo v porazenom Berlíne. Išlo o otázku autority, postupu aj symboliky. Sovietsky zväz niesol na európskom bojisku obrovské straty a chcel, aby konečný akt prebehol za účasti jeho najvyššieho velenia v dobytom hlavnom meste Tretej ríše.
Práve v tom spočívalo napätie posledných hodín vojny v Európe. Boje síce končili, ale spojenci ešte potrebovali dokument, ktorý bude prijateľný pre všetky hlavné mocnosti a ktorý bude možné verejne predložiť ako jednoznačný právny aj vojenský záver. Ak by vznikol spor o právomoc signatárov, o znenie textu alebo o samotný postup, mohlo by to skomplikovať spoločné vystúpenie spojencov v okamihu, keď bolo dôležité ukázať jednotu.
Obrad sa preto konal v Berlíne-Karlshorste krátko po polnoci 9. mája 1945. Za nemecké vrchné velenie podpísal poľný maršal Wilhelm Keitel. Ďalšie nemecké podpisy pripojili generál Hans-Jürgen Stumpff a admirál Hans-Georg von Friedeburg. Na strane spojencov podpísal maršal Georgy Žukov v mene sovietskeho vrchného velenia a Arthur Tedder v mene Spojeneckých expedičných síl. Pri obrade boli prítomní aj zástupcovia ďalších spojeneckých mocností vrátane Francúzska a Spojených štátov.
Takéto rozloženie podpisov nebolo len ceremoniálne. Odrážalo skutočnosť, že vojna v Európe sa končila ako spoločné víťazstvo koalície, v ktorej mali jednotlivé štáty vlastné armády, vlastné veliteľské štruktúry aj vlastné predstavy o tom, ako má vyzerať posledný krok porazeného protivníka. Dokument v Berlíne mal preto potvrdiť, že kapitulácia nie je miestnym dohovorom ani čiastkovou dohodou, ale bezpodmienečným záväzkom voči všetkým rozhodujúcim spojeneckým silám.
Text kapitulácie určoval, že nemecké ozbrojené sily musia zastaviť aktívne operácie o 23.01 stredoeurópskeho času 8. mája 1945. To je dôležitý detail, pretože vysvetľuje, prečo sa koniec vojny v Európe pripomína v rôznych krajinách v odlišných dňoch. Kým v častiach západnej Európy a v anglofónnom svete sa za rozhodujúci deň ustálil 8. máj, v Sovietskom zväze sa udalosť spájala s 9. májom. Dôvodom bol časový posun: keď bolo v Berlíne po polnoci, v Moskve už bol nový deň.
Berlin-Karlshorst sa tak stal miestom, kde sa stretli tri roviny konca vojny. Prvou bola vojenská porážka Nemecka, ku ktorej viedli dlhé mesiace spojeneckého postupu a záverečná bitka o Berlín v apríli a máji 1945. Druhou bola diplomatická a procedurálna potreba uzavrieť vojnu dokumentom uznaným všetkými hlavnými partnermi koalície. Treťou bola otázka pamäti: už v okamihu podpisu bolo zrejmé, že dátum, miesto a forma obradu budú zohrávať úlohu v tom, ako si jednotlivé štáty budú tento koniec vojny pripomínať.
Pri pohľade späť sa môže zdať, že nemecká porážka bola v tých dňoch už neodvratná a samotný podpis iba doplnil hotovú vec. To je pravda len čiastočne. Vojny sa nekončia iba tým, že jedna strana stratí schopnosť pokračovať v boji. Končia sa aj tým, že vznikne uznaný rámec, podľa ktorého prestanú operovať armády, budú sa vydávať rozkazy podriadeným jednotkám a víťazné mocnosti prevezmú kontrolu nad ďalším postupom. Bez takéhoto rámca by aj posledné hodiny mohli priniesť nejasnosti a ďalšie straty.
Berlínsky podpis preto patrí medzi tie historické okamihy, v ktorých papier a podpis neboli formalitou na okraji udalostí, ale ich nevyhnutným zavŕšením. V miestnosti v Karlshorste sa nerozhodovalo o výsledku vojny — ten už určili fronty, zničené mestá, vyčerpané armády a kolaps nacistického štátu. Rozhodovalo sa však o tom, ako bude tento výsledok potvrdený pred svetom.
Udalosť z Berlína-Karlshorstu dodnes ukazuje, že koniec vojny nie je len otázkou bojiska. Potrebuje aj formálny akt, ktorý určí, kto sa vzdáva, komu sa vzdáva a odkedy majú zbrane stíchnuť. Práve preto historici venujú takú pozornosť rozdielu medzi podpisom v Remeši a neskorším obradom v Berlíne. Nie je to drobný detail, ale pripomienka toho, že medzinárodné konflikty sa uzatvárajú aj cez pravidlá, kompetencie a uznané procedúry.
Rovnako dôležité je, že tento príbeh vysvetľuje dvojité datovanie konca vojny v Európe. Rozdiel medzi 8. a 9. májom nevznikol z jednej jednoduchej príčiny, ale zo spojenia viacerých okolností: predchádzajúceho podpisu v Remeši, následného berlínskeho aktu a časového rozdielu medzi Berlínom a Moskvou. Verejné pripomínanie dejín sa teda netvorí iba podľa toho, čo sa stalo, ale aj podľa toho, kedy to ľudia zaznamenali vo svojich kalendároch a ako to štáty oficiálne zakotvili.
Napokon ide aj o príklad toho, ako funguje koaličná vojna. Podpisy Žukova, Teddera a ďalších prítomných predstaviteľov pripomínajú, že spoločné víťazstvo si vyžadovalo spoločný postup aj v úplnom závere. Berlínsky dokument tak zostáva nielen symbolom konca nacistického Nemecka v Európe, ale aj ukážkou toho, že historické zlomy sa často uzatvárajú kombináciou vojenskej sily, politickej dohody a presne stanoveného postupu.
Krátko po polnoci 9. mája 1945 podpísali nemeckí vojenskí zástupcovia v Berlíne-Karlshorste konečný akt bezpodmienečnej kapitulácie. Tým sa na úrovni Spojencov formalizovalo ukončenie nemeckého ozbrojeného odporu v Európe.
Za nemeckú stranu podpísal poľný maršal Wilhelm Keitel, spolu s ním aj generál Hans-Jürgen Stumpff a admirál Hans-Georg von Friedeburg. Za Sovietsky hlavný velenie podpísal maršal Georgy Žukov a za Allied Expeditionary Force letecký maršal Arthur Tedder.
V kapitulných podmienkach bolo uvedené, že nemecké ozbrojené sily majú zastaviť aktívne operácie o 23:01 stredoeurópskeho času 8. mája 1945. V Moskve však už bolo po polnoci, takže udalosť sa tam spájala s 9. májom.
V Remeši 7. mája 1945 podpísal Alfred Jodl nemecký nástroj kapitulácie na Veliteľstve spojeneckých expedičných síl. Nasledovalo druhé, konečné slávnostné podpísanie v Berlíne-Karlshorste, ktoré bolo prijateľné aj pre sovietske velenie.
Neposkladal si len obraz udalosti, ale aj okamih, keď sa vojenský koniec vojny v Európe potvrdil spoločným aktom spojeneckých velení.
To, že sa koniec vojny v Európe spája s 8. aj 9. májom, nevzniklo iba z rozdielnej pamäti, ale aj z postupu, akým sa kapitulácia formálne uzatvárala. Najprv prišiel podpis v Remeši, potom sovietske trvanie na druhom ceremoniáli v Berlíne, ktorý mal potvrdiť prijatie podmienok pred všetkými hlavnými spojeneckými mocnosťami. Keď sa k tomu pridal časový posun medzi Berlínom a Moskvou, jeden vojenský koniec dostal v kalendári dve verejné podoby. Je to pripomienka, že pri ukončení vojny rozhodujú nielen boje, ale aj procedúra, autorita a oficiálne načasovanie.
Podmienky kapitulácie určovali, že nemecké ozbrojené sily majú zastaviť aktívne operácie 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času.