Billie Jean King porazila Bobbyho Riggsa v Houstone

Dňa 20. septembra 1973 nastúpila Billie Jean King v houstonskom Astrodome proti Bobbymu Riggsovi v exhibičnom tenisovom zápase, ktorý promotéri označili ako „Battle of the Sexes“. Výsledok bol jednoznačný: King zvíťazila v troch setoch 6:4, 6:3 a 6:3. Samotný duel však od začiatku presahoval rámec športového stretnutia. V očiach veľkej televíznej aj štadiónovej verejnosti sa stal skúškou toho, ako sa bude hovoriť o ženských tenistkách, o ich postavení v profesionálnom športe a o tom, akú váhu môže mať jeden mediálne pripravený zápas.

Odmeny a verejná výzva

Riggs už v tom čase nebol len bývalým šampiónom, ale aj skúseným zabávačom, ktorý vedel priťahovať pozornosť. V roku 1973 porazil 13. mája Margaret Court v silno propagovanom zápase, neskôr známom ako „Mother's Day Massacre“. Tento výsledok posilnil jeho verejné vystupovanie aj sebavedomé tvrdenia o tom, že by si vedel poradiť s najlepšími hráčkami. Zápas s Court vytvoril rámec, v ktorom sa ďalší súboj už nedal chápať iba ako exhibícia. Stal sa pokračovaním príbehu, ktorý médiá aj publikum ochotne sledovali.

Billie Jean King vstupovala do tejto situácie v celkom inom postavení. Nebola len špičkovou hráčkou, ale aj výraznou osobnosťou ženského tenisu. V prvej polovici 70. rokov bol ženský profesionálny okruh v období rýchlych zmien, rastu a sporov o peniaze, uznanie aj podmienky. Debaty o rovnakých odmenách neboli abstraktnou témou: dotýkali sa každodennej reality hráčok, turnajov a sponzorov. V tom istom roku 1973 sa U.S. Open stal prvým grandslamovým turnajom s rovnakými finančnými odmenami pre ženy aj mužov, čo ukazovalo, že otázka postavenia ženského tenisu je priamo súčasťou širšieho vývoja športu.

Od Court po King

Práve preto bolo Kingino rozhodnutie prijať zápas s Riggsom riskantné. Ak by prehrala, nešlo by len o osobnú športovú porážku. Na veľkej obrazovke a pred masovým publikom by sa to mohlo interpretovať ako potvrdenie Riggsových provokatívnych predzápasových tvrdení. Keďže King už niesla aj určitú verejnú autoritu v otázkach ženského tenisu, výsledok mal potenciál ovplyvniť nielen jej reputáciu, ale aj tón celej debaty.

Miesto konania tomu dodávalo ďalší rozmer. Houston Astrodome patril k arénam, ktoré vedeli z podujatia urobiť veľkú spoločenskú udalosť. Zápas bol široko vysielaný v televízii, hoci uvádzané čísla sledovanosti sa podľa zdrojov líšia. Dôležité však je, že šlo o jeden z tých športových večerov, ktoré boli od začiatku navrhnuté ako masové mediálne predstavenie. Názov „Battle of the Sexes“ nebol neutrálnym opisom, ale súčasťou propagácie, ktorá mala vyvolať zvedavosť, napätie aj jednoduchý, ľahko opakovateľný príbeh.

Tri sety v Astrodome

Na kurte však King pristúpila k veci bez teatrálnosti. Namiesto toho, aby prijala šou ako hlavnú podstatu večera, urobila z nej predovšetkým tenisový zápas. Hrala disciplinovane, udržiavala tempo, nenechala sa vtiahnuť do Riggsovej hry a postupne získavala kontrolu. Skóre 6:4, 6:3, 6:3 ukazuje, že nešlo o tesný obrat v závere, ale o výkon, v ktorom si krok za krokom vybudovala prevahu. Jej víťazstvo bolo presvedčivé práve tým, že nepôsobilo náhodne ani chaoticky.

To bolo podstatné aj pre spôsob, akým si zápas verejnosť zapamätala. Keby sa duel skončil dramatickou hrou na hrane alebo nejasným výsledkom, možno by sa dlhšie diskutovalo o okolnostiach. Takto ostal v pamäti predovšetkým jasný športový výsledok. King nielenže prijala mediálne exponovanú výzvu, ale ju aj zvládla bez toho, aby nechala samotnú propagáciu definovať, čo sa na kurte odohrá.

Prenos, ktorý prerástol tenis

Zároveň treba pripomenúť, že išlo o exhibíciu, nie o turnajové finále v bežnej súťažnej štruktúre. Aj preto sa význam zápasu od začiatku formoval dvojako. Na jednej strane to bol skutočný tenisový duel s konkrétnym výsledkom. Na druhej strane to bolo premyslené verejné predstavenie, do ktorého sa premietli otázky marketingu, televízneho dosahu, rodových predstáv aj ekonomiky profesionálneho športu. Tieto vrstvy sa navzájom posilňovali: bez športovej kvality by podujatie nezostalo v pamäti, bez mediálneho rámca by zas nemalo taký spoločenský dosah.

Billie Jean King sa po víťazstve nestala dôležitou postavou dejín len kvôli jednému večeru. Tento zápas skôr zhustil do jedného okamihu procesy, ktoré už prebiehali: rast ženského okruhu Virginia Slims, zápasy o väčšiu viditeľnosť a odmeňovanie, aj snahu presvedčiť verejnosť, že ženský tenis nie je vedľajším produktom mužskej hry, ale samostatným vrcholovým športom. Preto sa o zápase z 20. septembra 1973 hovorí aj dnes častejšie než o mnohých formálne významnejších stretnutiach.

Prečo je to stále dôležité

Zápas Billie Jean Kingovej s Bobbym Riggsom zostáva dôležitý preto, že ukazuje, ako môže televízne športové podujatie formovať verejnú diskusiu ďaleko za hranicami samotnej súťaže. Ľudia nesledovali len skóre. Sledovali príbeh, do ktorého sa premietli predstavy o autorite, profesionalite, publiku a hodnote ženského športu. V tomto zmysle nešlo o izolovanú kuriozitu, ale o mimoriadne viditeľný uzol viacerých dobových tém.

Zápas sa tiež stal referenčným bodom v dejinách platového ohodnotenia, uznania a mediálnej viditeľnosti športovkýň. Nie preto, že by jediným večerom vyriešil dlhodobé nerovnosti, ale preto, že ich sústredil do podoby, ktorej rozumelo široké publikum. Športové inštitúcie, sponzori aj televízne spoločnosti mohli vidieť, že ženský tenis vie pritiahnuť pozornosť vo veľkom meradle.

Napokon tento prípad dodnes pripomína aj spojenie medzi komerčnou propagáciou a spoločenským významom športu. „Battle of the Sexes“ bol názov vytvorený pre médiá, no práve cez takýto rámec sa otvorila vážnejšia debata o tom, kto je v profesionálnom športe braný vážne a za akých podmienok. V tom spočíva trvalé miesto zápasu v športových dejinách: nie iba vo výsledku 6:4, 6:3, 6:3, ale v tom, ako tento výsledok vstúpil do verejnej pamäti.

Aj po desaťročiach preto tento večer nefunguje len ako spomienka na slávnu exhibíciu. Zostáva príkladom toho, ako sa šport, televízia, obchod a spoločenské predstavy môžu na chvíľu spojiť do jednej udalosti, ktorú si publikum pamätá dlhšie než mnohé oficiálne tituly.