OSN prijala Agendu 2030 a ciele udržateľného rozvoja

Dňa 25. septembra 2015 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov v New Yorku prijalo dokument s názvom *Premeniť náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj*. Text schválilo všetkých 193 členských štátov OSN a spolu s ním vznikol rámec 17 cieľov udržateľného rozvoja a 169 konkrétnejších čiastkových cieľov, ktoré mali smerovať politiku štátov a medzinárodných inštitúcií do roku 2030. Išlo o okamih, keď sa široká predstava o rozvoji, chudobe, zdraví, vzdelávaní, nerovnosti a životnom prostredí premenila na jednotne pomenovaný a očíslovaný program.

Po miléniových cieľoch

Samotné prijatie bolo výsledkom dlhšieho medzinárodného procesu. OSN už mala skúsenosť s Rozvojovými cieľmi tisícročia prijatými v roku 2000, ktoré sa sústredili najmä na základné sociálne ukazovatele a rozvojové priority. Postupne však rástol tlak na širší rámec, ktorý by spájal hospodárske, sociálne aj environmentálne otázky a nebol určený iba pre jednu skupinu krajín. Dôležitým medzníkom bola konferencia Rio+20 v roku 2012 a jej výstupný dokument *The Future We Want*, po ktorom nasledovali rokovania o rozvojovej agende po roku 2015.

Práve v týchto rokovaniach sa ukázalo hlavné napätie celého procesu. Bolo potrebné vytvoriť jeden spoločný text, ktorý by bol prijateľný pre 193 členských štátov s odlišnými prioritami, úrovňou rozvoja aj predstavami o tom, čo má byť úlohou štátu, medzinárodných organizácií a občianskej spoločnosti. Niektoré krajiny kládli dôraz na odstránenie chudoby a hospodársky rast, iné na klimatické otázky, spotrebu zdrojov, rovnosť alebo kvalitu inštitúcií. Dohoda preto nebola len technickým zoznamom tém. Bola aj politickým rozhodnutím, že rozvoj sa bude chápať ako univerzálna agenda, ktorá sa týka všetkých štátov, nielen najchudobnejších.

Vyjednávanie univerzálneho textu

Na pôde OSN viedli tento proces viaceré kľúčové osobnosti. Generálnym tajomníkom OSN bol v tom čase Ban Ki-moon, ktorý patril medzi hlavných inštitucionálnych podporovateľov dohody a summitu v septembri 2015. Sedemdesiatemu zasadnutiu Valného zhromaždenia predsedal Mogens Lykketoft, pod ktorého vedením sa agenda formálne prijímala. Významnú úlohu mala aj Amina J. Mohammedová, osobitná poradkyňa generálneho tajomníka pre plánovanie rozvoja po roku 2015, ktorá patrila medzi dôležité postavy pri príprave textu a koordinácii procesu.

Prijatý dokument neponúkal iba všeobecné zásady. Jeho podstatou bolo prepojenie širokých cieľov s konkrétnejšou štruktúrou. Sedemnásť cieľov zahŕňalo oblasti ako chudoba, hlad, zdravie, vzdelávanie, rodová rovnosť, voda, energia, dôstojná práca, infraštruktúra, nerovnosti, mestá, spotreba, klíma, ochrana prírody, mier a partnerstvá. K nim bolo priradených 169 čiastkových cieľov. Takéto usporiadanie umožnilo, aby sa diplomatický kompromis dal neskôr previesť do správ, ukazovateľov a národných plánov.

Sedemnásť cieľov, 169 čiastkových cieľov

To bola jedna z najdôležitejších noviniek Agendy 2030. Namiesto voľne formulovaných záväzkov vznikol spoločný jazyk, v ktorom bolo možné hovoriť o rozvoji naprieč rezortmi aj krajinami. Vlády, agentúry OSN, mimovládne organizácie a ďalšie inštitúcie získali rámec, podľa ktorého mohli triediť priority, porovnávať postup a pripravovať správy. Práve štandardizovaný jazyk cieľov a čiastkových cieľov vysvetľuje, prečo sa dokument tak rýchlo udomácnil v medzinárodnom plánovaní.

Rok 2015 bol pre multilaterálnu diplomaciu v tejto oblasti mimoriadne dôležitý aj preto, že neskôr v tom istom roku nasledovalo prijatie Parížskej dohody o klíme. Hoci išlo o samostatné rokovanie a odlišný právny aj politický rámec, v širšom pohľade patrili obe dohody do obdobia, keď sa OSN snažila usporiadať globálne priority do prehľadnejšej podoby. Agenda 2030 nebola klimatickou dohodou, no klimatické otázky do nej boli zahrnuté ako jedna z hlavných oblastí spolu s rozvojom a sociálnymi témami.

Rámec, ktorý inštitúcie stále používajú

Samotné prijatie agendy ešte neznamenalo vyriešenie problémov, na ktoré reagovala. Text neurčoval, že všetky štáty budú postupovať rovnako, ani neodstránil spory o financovanie, zodpovednosť alebo tempo zmien. Jeho význam spočíval skôr v tom, že vytvoril spoločný referenčný bod. Krajiny sa prihlásili k jednotnému dokumentu, ku ktorému sa dalo vracať pri hodnotení, plánovaní a medzinárodných diskusiách.

Prečo je to stále dôležité

Agenda 2030 zostáva dôležitá predovšetkým preto, že poskytla zdieľaný rámec merania a vykazovania. Vlády, orgány OSN aj mimovládne organizácie používajú jej štruktúru pri správach o pokroku, pri tvorbe ukazovateľov a pri nastavovaní programov v oblastiach od zdravotníctva po dopravu či školstvo. Aj tam, kde sa výsledky hodnotia rozdielne, je samotný rámec spoločným východiskom pre porovnanie.

Dôležitý je aj spôsob, akým agenda pretvorila jazyk medzinárodnej politiky. Široké ciele, ktoré sa predtým často vyjadrovali všeobecne, dostali jednotné názvy, čísla a podrobnejšiu vnútornú štruktúru. To uľahčilo prepájanie rôznych sektorov a inštitúcií. Keď ministerstvo, agentúra OSN alebo nadácia hovorí o konkrétnom cieli či čiastkovom cieli, opiera sa o systém, ktorý je medzinárodne rozpoznateľný.

Agenda 2030 zároveň ukazuje, ako medzinárodné inštitúcie premieňajú veľmi široké priority na štandardizovaný politický jazyk. To je jeden z jej najtrvalejších odkazov. Aj keď sa vedú diskusie o tom, nakoľko sa jednotlivé ciele darí napĺňať, samotný model očíslovaných cieľov, cieľových hodnôt a pravidelného hodnotenia sa stal pevnou súčasťou globálneho plánovania.

Keď Valné zhromaždenie 25. septembra 2015 prijalo Agendu 2030, neuzavrelo tým debatu o rozvoji. Skôr vytvorilo spoločnú osnovu, podľa ktorej túto debatu vedú štáty a inštitúcie dodnes. Práve v tom spočíva historický význam dokumentu: nie iba v zozname priorít, ale v tom, že z nich urobil jednotný, sledovateľný a medzinárodne zdieľaný rámec.