SwingPuzzles je bezplatná 3D puzzle hra v prehliadači. Rieš denné historické puzzle alebo si vyber kolekciu — bez sťahovania.
Načítava sa...
Začiatok druhej bitky na Marne
V júli 1918 sa pri Marne začala operácia, ktorá ukázala silu aj limity posledných veľkých útokov na západnom fronte.
Nemecká ofenzíva pri Remeši a na rieke Marne otvorila 15. júla 1918 druhú bitku na Marne.
Dňa 15. júla 1918 začali nemecké armády veľkú ofenzívu v priestore rieky Marna a v Champagne na severovýchode Francúzska. Tým sa otvorila druhá bitka na Marne, jedna z rozhodujúcich operácií posledného roku prvej svetovej vojny. Útok smeroval proti francúzskym postaveniam východne od Remeša aj na ďalších úsekoch frontu pri Marne a zapojil veľké sily oboch strán západného frontu.
Vojenská situácia v lete 1918 bola výsledkom mesiacov vyčerpávajúcich bojov. Nemecké velenie pod rozhodujúcim vplyvom Ericha Ludendorffa už predtým spustilo sériu jarných ofenzív. Ich cieľom bolo prelomiť front skôr, než sa naplno prejaví rastúca prítomnosť amerických síl v Európe. Tieto operácie priniesli miestne úspechy a posuny frontu, ale nedosiahli rozhodujúci zlom. Zároveň spotrebovali veľké množstvo mužov, munície a dopravných kapacít, ktoré Nemecko len ťažko nahrádzalo.
Júlový útok preto nebol izolovanou akciou, ale pokračovaním širšieho úsilia vynútiť si strategickú zmenu. Nemeckí velitelia sa rozhodli zaútočiť znovu napriek tomu, že predchádzajúce operácie už citeľne zaťažili armádu. V priestore Marne a Champagne však stáli proti nim pripravené francúzske a spojenecké obranné línie. Ústrednou otázkou nebolo len to, či sa útok začne s dostatočnou silou, ale či bude možné preraziť opevnený front a premeniť počiatočný nápor na skutočný operačný prielom.
Geografia bojiska mala veľký význam. Rieka Marna predstavovala prirodzenú prekážku, zatiaľ čo oblasť Champagne a sektor pri Remeši patrili k dôležitým úsekom západného frontu. Boje sa sústredili na líniu, kde bolo potrebné koordinovať delostrelectvo, presuny pechoty aj zásobovanie v podmienkach, ktoré boli po rokoch zákopovej vojny mimoriadne náročné. Obe strany už mali bohaté skúsenosti s tým, aké ťažké je udržať tempo útoku po prvotnom náraze na pripravenú obranu.
Na francúzskej strane mal v tomto okamihu významnú úlohu generál Henri Gouraud, ktorý velil štvrtej armáde v Champagne. Práve tento úsek patril medzi hlavné ciele nemeckého útoku z 15. júla. Francúzska obrana sa neopierala iba o počet vojakov, ale aj o prípravu postavení a o skúsenosť, že silný čelný nápor možno oslabiť, ak obranca správne odhadne smer a načasovanie nepriateľského útoku. V takomto type boja rozhodovali často hodiny, nie dni.
Na širšej úrovni stál nad spojeneckými armádami maršal Ferdinand Foch, ktorý v júli 1918 pôsobil ako hlavný veliteľ spojencov na západnom fronte. Zjednotenie velenia bolo jednou z dôležitých zmien poslednej fázy vojny. V predchádzajúcich rokoch často vznikali problémy z rozdielnych priorít jednotlivých armád a štátov. V lete 1918 už spojenci dokázali lepšie zosúlaďovať obranu, presuny záloh aj plánovanie ďalších operácií. To neznamenalo, že napätie medzi jednotlivými štábmi zmizlo, ale rozhodovanie bolo sústredenejšie než predtým.
Otvorenie druhej bitky na Marne preto predstavovalo stret dvoch odlišných vojenských skutočností. Na jednej strane stálo nemecké rozhodnutie riskovať ďalšiu veľkú ofenzívu v nádeji na zmenu priebehu vojny. Na druhej strane bola pripravená obrana a lepšie koordinované spojenecké velenie. Útok z 15. júla zasiahol sektory pri Remeši a pozdĺž Marne, ale už od začiatku čelil podmienkam, ktoré znižovali šance na rýchly prielom.
To bolo podstatné, pretože v zákopovej vojne nešlo iba o obsadenie prvej línie. Skutočný úspech vyžadoval preniknúť hlbšie, rozrušiť protivníkove spojenia, využiť medzeru v obrane a udržať tempo postupu. Ak sa útok zastavil po prvých bojoch, útočník mohol utrpieť ťažké straty bez toho, aby dosiahol rozhodujúci cieľ. Práve takémuto riziku čelilo nemecké velenie v júli 1918.
Druhá bitka na Marne sa často spája najmä s následným spojeneckým protiútokom z 18. júla, no už jej otvorenie 15. júla ukázalo, že nemecká armáda vstupuje do čoraz menej priaznivej situácie. Každá ďalšia ofenzíva si vyžadovala zdroje, ktoré sa míňali, a zároveň narážala na protivníka schopného lepšie reagovať. To, čo malo byť ďalším pokusom prinútiť spojencov k ústupu, sa tak začalo meniť na boj, v ktorom sa prejavili hranice útočnej sily po štyroch rokoch priemyselnej vojny.
Začiatok druhej bitky na Marne je dôležitý aj dnes, pretože ukazuje, aký význam malo velenie v koaličnej vojne. V lete 1918 nešlo len o počet divízií na mape, ale aj o to, či sú armády viacerých štátov schopné konať podľa spoločného plánu. Postavenie Ferdinanda Focha ako koordinujúcej autority patrí k príkladom, ako organizačné rozhodnutia ovplyvňujú priebeh veľkých operácií.
Rovnako je tento moment často študovaný ako príklad limitov útočnej vojny proti pripravenej obrane. Počas prvej svetovej vojny sa opakovane ukazovalo, že aj rozsiahly útok podporený delostrelectvom môže zlyhať, ak obranca správne rozvrhne svoje sily a ak útočník nedokáže rýchlo nadviazať na prvý úspech. Marna v júli 1918 je jedným z prípadov, keď sa tieto hranice prejavili veľmi zreteľne.
Napokon ide aj o kľúčový bod širšej postupnosti udalostí roku 1918. Boje pri Marne nadväzovali na nemecké jarné ofenzívy, potom ich vystriedali spojenecké akcie a neskôr ofenzíva Sto dní. Táto séria operácií viedla k záverečnej fáze vojny a napokon k prímeriu z 11. novembra 1918. Keď sa teda 15. júla začal nemecký útok pri Marne a v Champagne, nešlo len o ďalšiu epizódu zákopových bojov, ale o okamih, ktorý zapadol do sledu rozhodnutí a stretov formujúcich koniec vojny v Európe.
Práve preto sa na otvorenie druhej bitky na Marne pozerá história nielen ako na začiatok veľkej operácie, ale aj ako na okamih, v ktorom sa stretli ambície, vyčerpanie a meniaca sa rovnováha síl na západnom fronte.
15. júla 1918 nemecké vojská začali ofenzívu, ktorá otvorila druhú bitku na Marne. Útok smeroval na francúzske pozície v sektore Champagne a pri rieke Marne.
Nemecké letné ofenzívy v roku 1918 riadil Erich Ludendorff. Na spojeneckej strane pôsobil na západnom fronte v júli 1918 ako hlavný veliteľ Ferdinand Foch.
Prvé útoky 15. júla 1918 zasiahli priestory pri Reimse a pozdĺž rieky Marne vo Francúzsku. Súčasťou bojov bolo aj Champagne.
Bitka patrí do záverečného roka prvej svetovej vojny a ukazuje dôležitosť velenia a pripravených obranných línií na západnom fronte. Jej začiatok bol súčasťou udalostí, ktoré viedli k ďalším bojom v druhej polovici roku 1918.
Neposkladal si len obraz začiatku druhej bitky na Marne, ale aj okamih, v ktorom sa ukázalo, ako veľmi výsledok závisel od načasovania, prípravy obrany a rozhodnutí veliteľov.
Úvod tejto bitky sa často nepripomína len ako ďalší útok, ale ako skúška toho, či môže neskorá veľká ofenzíva ešte prelomiť pripravenú obranu. Zároveň ukázal význam jednotnejšieho spojeneckého velenia, ktoré vedelo lepšie prepájať jednotlivé úseky frontu do spoločnej reakcie. Práve preto sa 15. júl 1918 chápe aj ako súčasť prechodu od nemeckej iniciatívy k poslednej operačnej fáze vojny na západnom fronte.
Generál Henri Gouraud velil 15. júla 1918 vo Champagne francúzskej 4. armáde počas nemeckého útoku.